10/15

Výber z diela

"Tao je ako prázdna nádoba,
ktorá sa používaním stáva nevyčerpateľnou.
Zdá sa byť bezodným, zdrojom všetkých vecí.
...
zjednocuje svet v jeden celok.
Skryté v hlbinách,
existuje odjakživa a naveky.
Nemožno povedať, čoho je plodom;
zdá sa však byť spoločným predkom všetkých,
otcom všetkých vecí."

Niekto sa spýtal majstra Lie'c:"Prečo si tak ceníte prázdnotu ?". "V prázdnote nie je hodnotenie." Potom povedal: "Hodnota nie je to pravé slovo. Najlepšia je nepohnutosť, najlepšia je prázdnota. V nepohnutosti a prázdnote nachádzame miesto pobytu. Braním a dávaním ho strácame. Človek, ktorý sa dopúšťa zlých činov sa začne zahrávať s morálnym rozlišovaním a ich správnym usporiadaním, a potom nemôže nájsť cetu späť."

Raz, keď Konfucius cestoval na juh, videl dve deti ako sa hádajú, spýtal sa ich teda na dôvod. Jedno z nich mu povedalo, že si myslí, že slnko je k nám bližšie keď ráno vychádza, zatiaľ čo druhé tvrdilo, že je k náb bližšie naobed. Prvé dieťa rieklo: "Keď slnko ráno vychádza, tak je veľké ako plachta na voze; napoludnie je však už malé ako tanier či miska. Nemyslíš teda, že je k nám bližšie, keď je veľké, a nie keď je malé ?" Druhé dieťa odpovedalo: "Keď slnko vychádza, tak vzduch je ešte studený, zato naobed je ako keď si ponoríš ruky do teplej vody. Nezdá sa ti teda, že musí byť bližšie, keď je teplé, ako keď je studené ?" Konfucius nebol schopný o otázke rozhodnúť. Obe deti sa mu začali smiať: "A to o tebe hovoria, že si učený ?"

"…Na východ od Jue je územie Če-mu. Tam keď sa narodí prvý syn, tak ho rozsekajú na kusy a snívajú. Vraj preto, že to matku urobí viac plodnou. Keď umrie dedko, naložia si príbuzní babičku na chrbát a odnesú ju do pustatiny, kde ju zanechajú zo slovami:'Nie je dobré žiť so ženou ducha'… To sú úradmi predpísané postupy a nikto ich nepovažuje za divné."

V štáte Wej bol raz jeden muž a ten sa volal Tung Men-wu. Keď mu zomrel jeho syn, nebol vôbec zarmútený. Jeho žena mu riekla: "Nikto na svete nemiloval svojho syna tak, ako ty. Prečo nermútiš, keď zomrel?" "Kedysi dávno som nemal syna" odpovedal, "a tiež som nermútil. Teraz, keď je mŕtvy, je to také isté, ako to bolo kedysi, v dobe, keď som ho ešte nemal. Prečo by som teda mal nad ním nariekať ?"