9/15 
9/15
Prvotný impulz pre vznik mystického taoizmu vychádza zo súhrnného diela Čuang-c'. Postupom času sa tento dostáva do popredia a vzniká nepreberné množstvo rôznych spisov a traktátov. Tieto sú po vzore buddhistickej Tripitaky usporiadané do jedného kánonu Tao-cang. Ďaľším zaujímavým, i keď nie priamo taoistickým, dielom je kniha I-ťing. Viac informácie pozri v histórii a predstaviteľoch.
Táto kniha bola zostavená z pôvodných záznamov majstra Čuanga, jeho žiakov a nasledovníkov. Tieto spisy boli usporiadané do tejto výslednej podoby koncom 2.storočia. Známa sa stala najmä vďaka významnému filozofovi Kuo Siangovi, ktorý doplnil spis vlastnými komentármi a rozdelil ho do troch častí obsahujúcich 33 kapitol. Prvou časťou sú Vnútorné kapitoly (Nej-pchien) - pôvodné Čuangovo učenie. Potom nasledujú Vonkajšie kapitoly (Waj-pchien), a to texty Čuangových žiakov, i keď úvodná esej je pripisovaná "primitivistovi" z 2.storočia pr.n.l. Poslednou časťou sú Rozličné kapitoly (Ca-pchien) predstavujúce rôznorodú zmes fragmentov z myšlienok Čuanga a jeho nasledovníkov, taoistov i jangistov. Prvky mysticizmu prejavujúce sa v tomto traktáte, a to predovšetkým koncepcia dosiahnutia nesmrteľnosti, prispeli neskôr k premene taoizmu na náboženstvo.
Taoistický kánon skladajúci sa z 1464 spisov. Jeho vznik bol inšpirovaný buddhistickou Tripitakou (San-cang). Tao-cang prešiel mnohými úpravami, jeho vnútorná štruktúra však nebola zásadne porušená. Spisy sú rozdelené do troch hlavných skupín a štyroch skupín dodatkov. Tie tri skupiny sa nazývajú tong, čo znamená jaskyňa, ale tiež "oznamovať", "preniknúť do Tajomstva". Tradícia hovorí, že hlavné texty boli zjavené a slúžia ako prostriedok komunikácie medzi bohmi a ľuďmi, ktorí vraj vďaka nim môžu preniknúť do tajomstva a dosiahnuť naprirodzený život. Okrem toho sa hovorí, že posvätné texty boli ukryté v jaskyniach, a možno práve preto je Tao-cang rozdelený do tong. Úvod každého tong predstavuje originálny text, zjavený jedným z troch božstiev (pozri učenie tao ťiao). Pravda, existujú i iné výklady.
I-ťing, alebo tiež Kniha premien existuje už okolo 4000 rokov. Napriek tomu, že
taoizmus vznikol až omnoho neskôr, majú veľa spoločného, preto ju uvádzam.Okrem toho ide hádam o najzákladnejšie dielo čínskej literatúty. Hlavným prvkom knihy je hexagram, t.j. obrazec šiestich horizontálnych čiar, ktoré treba čítať zdola nahor. Dva symboly použité v hexagrame - plná a prerušená čiara - boli dlho pripisované mýtickej postave Fu-Si, údajne prvému čínskemu cisárovi. On vraj vytvoril osem trigramov, čo sú polovice hexagramov. Dva skoré exempláre Knihy premien sa použivali už v časoch dynastie Sia (2205 až 1766 pr.n.l.) a dynastie Šang (1766 až 1150 pr.n.l.). Dnešná podoba 64 hexagramov bola pravdepodobne zostavená kráľom Wen (zomrel okolo 1150 pr.n.l.). On tiež začal k jednotlivým hexagramom pridávať vysvetlivky. Kniha I-ťing bola a je používaná hlavne na veštenie. Toto samotné však nie je dôvod prečo je zaujímavá. Už samotné predpovedanie budúcnosti je iné, na aké sme zvyknutí. Kniha I-ťing nedáva priamu odpoveď na to čo sa stane, ale uvádza niekoľko alternatív, ktorými sa môžme uberať. Zo začiatku sa dá jednoducho skĺznuť z jednej vetvy na inú, postupom času sa však vetva stabilizuje a už ju musíme nasledovať. A teraz k paralelám s taoizmom: Kniha I-ťing je, podobne ako taoizmus, postavená na protikladoch jin, znázornený prerušovanou čiarou, a jang - plná čiara. Pričom myšlienka prelínania a vzájomnej premeny protikladov je tu výrazne zastúpená. Výsledok veštby je totiž hexagram, ktorý ja však vo väčšine prípadov "premenlivý" - niektoré zo šiestich čiar sa môžu znegovať a dostať opačný význam. Tento druhý hexagram predstavuje alternatívny výsledok veštby vzhľadom na hexagram prvý, a jeho význam je prevažne opačný. Toto vyjadruje, že vzostup sa môže ľahko zmeniť na pád, že jin sa mení na jang a naopak. Okrem toho i smaotné čítanie výkladu knihy I-ťing bez vešteckého pohľadu je veľmi poučné. Táto kniha v sebe ukrýva hlboký filozofický obsah a mnoho múdrosti.