7/15

Tao ťiao - "Náuka o ceste". Ide o mystickú (náboženskú) časť taoizmu na rozdiel od druhého prúdu Tao ťia. Táto vetva dosiahla pochopiteľne väčšieho rozsahu ako filozofický smer (koľko máme filozofov a koľko veriacich…). Keďže ja sa zaoberám skôr filozofickým smerom, nemám veľa informácií o tejto časti. Pokúsim sa teda to málo zhrnúť. Pozri tiež histótiu.

Zakladateľom Tao ťiao je Čang Tao-ling, i keď myšlienku mystického taoizmu ako prvý rozpracoval Čuang-c'. Ako náboženská vetva, zaoberá sa Tao ťiao mystickými a ezoterickými prvkami, ako sú veštenie, mágia, alchýmia, nesmrteľnosť či bohovia. Taoistický panteóm obsahoval tri božstvá, ktorých predstaviteľmi sú: Juan-če T'ien-cuen (Ctihodný nebešťan prvopočiatku), jeho žiak T'ai-čang Tao-kiun (Najvyšší pán Tao) a jeho žiak T'ai-čang Lao-kiun (Najvyšší pán Lao). Tým tretím je vlastne zbožštený Lao-c'. Hoci postupom času sa práve božská verzia Lao-c' dostáva do popredia. Nápis v chráme Po-čou z r.165 zhotovený na príkaz cisára Chuana napr. tvrdí, že Lao-c' je emanáciou Prvotného chaosu, a že je rovnako večný, ako Tri svetlá. Je dokonca stotožňovaný s Pchan-kouom. Čo sa ostatných prvkov týka, základom čínskeho veštenia je kniha I-ťing, rozoberaná v inej kapitole, alchýmia študovala premenu látok a jej urýchlenie a podľa niektorých predstaviteľov je možné dosiahnuť vhodnými cvičeniami nesmrteľnosť. Toto pravda je v rozpore s filozofickým smerom, podľa ktorého má každý človek energiu na určitý čas, a nie je dobré zomrieť predčasne, ale ani neskôr.