6/15

Najzákladnejším dielom celého taoizmu je nepochybne Tao-te-ťing, ktorý slúži ako základ pre neskorších pokračovateľov. Vo filozofickej vetve Tao ťia je to hlavne Lie-c' a jeho ústredné dielo Klasická kniha o dokonalej prázdnote. V ďalšom období vznikajú rôzne taoistické spisy, niekedy i usporiadané do väčších celkov, majú však už prevažne mystický charakter. Za zmienku určite stojí komentár k Tao-te-ťingu, ktorého autorom je Wang Pi (226-249).

Tao-te-ťing - "Kniha o Tao a cnosti" - je považovaný za najvýznamnejší taoistický kánon, ktorý položil základy nového filozofického smeru. Jeho autorom je Lao-c', ktorý je preto pochopiteľne považovaný za zakladateľa tohoto smeru. Žil prevdepodobne v 5.storočí pr.n.l. Hlavnou myšlienkou diela je, ako môže malý štát a malý človek prežiť vo svete vražedných, súperiacich mocností. Tento problém bol veľmi aktuálny, pretože v Číne prebiehal zjednocovací proces a veľké štáty navzájom bojovali o nadvládu. Aby malý štátik bez adekvátnej armády nebol prevalcovaný svojimi susedmi, musel zvoliť správny politický prístup. Táto kniha tiež hovorí o tom, aké vlastnosti by mal mať dobrý vládca, aby jeho štát prosperoval. Tieto problémy sú aktuálne dodnes, hoci moc je už väčšinou rozdelená do viacerých kruhov. Práve tak otázka životného štýlu jednotlivca v modernej konkurenčnej spoločnosti s neustálymi bojmi o moc či postavenie pripomína snahu malého štátu prežiť v prostredí neustálych bojov a snáh o jeho podmanenie. Zmysel tohoto diela je preto aktuálny dodnes a zostane pravdepodobne naveky, pretože vždy musí byť niekto, resp. niečo, kto celú spoločnosť riadi.

Tento traktát je písaný formou veršov, na prvý pohľad pripomína filozofickú báseň. Nejde však o poéziu, lebo tá sa v čínskej literatúre označuje príponou ši, nie ťing. Hneď prvý verš nás ale varuje, že Tao sa nedá popísať slovami, slová ho môžu iba priblížiť, pochopiť ho musí každý sám na záklde svojich skúseností: "Tao, o ktorom možno hovoriť, nie je večné Tao."

Klasická kniha o dokonalej prázdnote

Toto dielo nadväzuje na ústredný taoistický kánon Tao-te-ťing. Autorom je Lie-c', ktorý žil pravdepodobne niekedy v 4.storočí pr.n.l. Vo svojom diele rozvíja myšlienky taoistickej filozofie, predstavené majstrom Lao-c', a to predovšetkým prvok prázdnoty. V prázdnote vidí nepohnutosť - nehybnosť, čo priamo súvisí s myšlienkou Lao-c' o nič nekonaní - wu wej. Nechádzajú sa tu však mnohé iné myšlienky, či už rozvité z pôvodného diela Lao-c', alebo i celkom nové (napr. teória vs prax). Kniha je písaná prozaickým štýlom vo forme krátkych poviedok, každá sa zaoberá inou problematikou - vo všeobecnosti na seba nenadväzujú, i keď spolu súvisia. Mnohé idey sú ilustrované príbehmi, niekedy doplnenými o filozofickú úvahu alebo vysvetlenie. Celkovo je dielo omnoho čitateľnejšie ako Tao-te-ťing, hoci jejo čitateľnosť miestami dosť kolíše (jednoduché myšlienky sú nasledované zložitou úvahou a pod.). Ako úvodná informácia k taoizmu poslúži asi lepšie než Tao-te-ťing, pretože informácia nie je až tak "spakovaná".