12/15

Slovník pojmov

 

Buddhizmus - pôvodom indický filozoficko-náboženský smer odvodzujúci svoju existenciu od osoby Buddhu. V súčasnosti poznáme mnoho vetiev buddhizmu (napr. tibetský, známy svojím dielom "Tibetská kniha mŕtvych"), alebo siekt od neho odvodených (napr. predovšetkým v japonsku praktikovaný zen-buddhizmus).

Čang Tao-ling - sečuánsky mystik nazývaný tiež T'in-ši (Nebeský majster), je považovaný za zakladateľa smeru Tao ťiao.(asi v r.142 n.l.).

Čuan fa - nesprávne nazývané i kung fu - ide o súhrnný názov pre mnoho (tisíce) štýlov bojových umení pochádzajúcich prevažne z Číny, ktorých spoločným znakom je boj holými rukami, hoci hádam každý štýl má i vlastné zbrane a rozpracované metódy ich použitia. Základné denelenie je na interné (vnútorné) a externé (vonkajšie) štýly.

Čuang-c' (pozri viac) - občianskym menom Čuang Čou - jeden z najvýznamnejších nasledovníkov Lao-c'. Žil pravdepodobne v rokoch 350-275 pr.n.l. Tiež názov diela vytvoreného na základe jeho spisov (pozri dielo).

Emanácia - vyžarovanie, vytekanie

I-ťing (pozri viac) - "Kniha premien", veštecká kniha ktorá však popri veštení zachytáva i mnohé všeobecné múdrosti.

Jang - mužský princíp, zároveň i teplo, sila, veľkosť, pohyb (aktivita). V symbole jin-jang je znázornený čiernou farbou.

Jangisti - stúpenci filozofa Jang Čua.

Jin - ženský princíp znázorňujúci tiež chlad, prázdnotu, malosť, slabosť, nehybnosť (pasívnosť). V symbole jin-jang je znázornený bielou farbou (v Číne biela farba symbolizuje smrť).

Jin-jang - základný symbol taoizmu. Znázorňuje základný princíp, podľa ktorého je svet zložený z protikladov, ktoré sa navzájom prelínajú a prechádzajú jeden do druhého (napr. dobré sa mení na zlé a naopak). Tieto dva protiklady sú jin a jang.

Klasická kniha o dokonalej prázdnote (pozri viac) - základné dielo majstra Lie-c', jedného z najvýznamnejších pokračovateľov majstra Lao-c'. V tomto diele je rozpracovaný predovšetkým prvok prázdnoty, zohrávajúci významnú rolu v taoistickej filozofii.

Konfucianizmus - čínsky filozofický smer i štátne náboženstvo, ktoré nastúpilo po taoizme.

Lao-c' (pozri viac) - čínsky mudrc - zakladateľ taoizmu. Žil pravdepodobne niekedy v 5.-4. storočí pr.n.l. Základnú podstatu svojho učenia opísal v kánone Tao-te-ťing.

Lie-c' (pozri viac) - alebo tiež Lie Ju-kchou, jeden z najhlavnejších nasledovníkov majstra Lao-c'. Žil pravdepodobne v 4.storočí pr.n.l., i keď Egon Bondy kladie vznik jeho spisov až do 3.storočia n.l.

Pchan-kou - podľa mytológie kozmická bytosť a prvý človek

Tao - "cesta" - čínsky jazyk nemá ekvivalent pre jeden zo základných filozofických pojmov, sloveso "byť", v zmysle kopulatívnom. Je preto pochopiteľné, že číňania uprednostňujú slovo cesta. Tam kde my dávame prednosť premýšľaniu o abslútnej Realite, položí si číňan otázku: "Kde je cesta ?"

Tao-cang (pozri viac) - Taoistický kánon skladajúci sa z 1464 spisov.

Taoizmus (pozri viac) - Súhrnný názov pre Tao ťia a Tao ťiao.

Tao-te-ťing (pozri viac) - "Kniha o Tao a cnosti" - základné dielo taoizmu. Autorom je Lao-c'.

Tao ťia (pozri viac) - Škola Cesty - čínska filozofická škola (filozofický smer). Filozofický aspekt taoizmu.

Tao ťiao (pozri viac) - Náuka o Ceste - taoistické náboženstvo. Mystický aspekt taoizmu.

Tchai čchi čuan - Najrozšírenejší z troch interných štýlov čuan fa. Veľký dôraz je kladený na meditačné a dýchacie cvičenia, bojová zložka umenia sa často vynecháva (necvičí).

Tchaj - embryonálne dýchanie, ktoré má slúžiť na udržanie životnej sily. Ťiež posvätná hora vo východnej Číne (Tchaj-šan).

Tchaj-pching-tao - "Cesta veľkého kľudu" - taoistická sekta, ktorú založil učenec Čang Ťiao. Stála v čele povstaleckého hnutia Žltých turbanov (184-189 n.l.).

T'in-ši - "Nebeský majster", pozri Čang Tao-ling.

Tri svetlá - slnko, mesiac a hviezdy.

Wu-tou-mi-tao - "Cesta piatich meríc ryže". Taoistická sekta, ktorú založil Čang Tao-pching.

Wu-wej - "nič nekonanie". Wu je negácia, zatiaľ čo wej znamená ľudskú činnosť smerujúcu k nejakému cieľu, čo je podľa taoizmu v rozpore so spontánnosťou a prirodzenosťou prítody.