4/15

Tao ťia - "Škola Cesty". Ide o filozofickú časť taoizmu. Druhou časťou je Tao ťiao, mystický, alebo tiež náboženský taoizmus. Postupom času obe časti čiastočne splynuli a dnes je ťažké položiť medzi ne presnú deliacu čiaru, pretože obe navzájom súvisia. Z môjho osobného pohľadu je Tao ťia tou časťou, krorá sa snaží popísať fungovanie vecí (prírody) a dať návod pre z taoistického hľadiska vhodný spôsob života. Naproti tomu stojí mystická (náboženská) časť, a to taoistický panteóm bohov, rôzne výklady vzniku sveta založené na stvoriteľovi a v neposlednom rade veštenie. Tu sa bližšie zameráme na tú prvú. Hlavným zdrojom informácií o filozofii Taa je nepochybne dielo zakladateľa tohoto smeru, majstra Lao-c', Tao-te-ťing, v ktorom položil základy novej filozofie.

Základným princípom celého taoizmu je, že svet je založený na protikladoch, ktoré nemôžu existovať jeden bez druhého, navzájom sa prelínajú a menia sa z jedného na druhý. Tak ako dobré nemôže existovať bez zlého, či studené bez teplého (nemôžu existovať samostatne), tak ako sa dobré veci menia na zlé a naopak (vzájomná premena), tak ako sa jedna a tá istá vec zdá jednému pekná a druhému šklaredá (prelínanie). Tento základný princíp je symbolicky vyjadrený populárnym znázornením jin-jang (tvorí motív podkladu). Jednotlivé protiklady dostávajú súhrnné názvy jin (ženský princíp) a jang (mužský princíp). Hoci na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že mužský princíp je výhodnejší (pozri popis jin a jang v slovníku), nabáda Lao-c' vo svojom výklade stratégie pre slabšieho uprednostňovanie pasívneho, ženského princípu jin. Váži si poddajnosť, pretože "kým človek žije, je ohybný, akonáhle zomrie, stuhne", alebo tiež "Slabší môže nakoniec vždy premôcť silnejšieho, tak ako žena muža svojou poddajnosťou.".

To bola vo veľmi všeobecnej rovine podaná odpoveď na prvú filozofickú otázku, a to ako funguje svet. Pozrime sa teraz, opäť v rovine veľmi všeobecnej, ako sa po ňom máme uberať. Čiastočná odpoveď v podobe uprednostňovania princípu jin bola podaná už vyššie. Toto nám však skôr má iba pomôcť prežiť, nehovorí to nič o našom cieli, čo chceme dosiahnuť. Cieľom taoizmu je snaha nájsť harmóniu ležiacu uprostred protikladov jin a jang. Tento cieľ sa dosahuje takzvaným "nič nekonaním" - praktikovaním wu wej. Preklad je zvolený tak, aby nevyvolával domienku, že taoizmus nabáda k obyčajnej lenivosti. Wu znamená negáciu, zatiaľ čo wej je ľudská činnosť smerujúca k nejakému cieľu. Wej je ale v rozpore s prirodzenosťou prírody, ktorá sama o sebe si nekladie žiadne ciele. Jednou z najdôležitejších zásad je nezasahovať do vecí, ktoré dobre fungujú i samé. Tu by som rád poukázal na paralelu so "západným" príslovím: "Kto nič nerobí, nič nepokazí", ktoré má však u nás skôr negatívny význam. Harmónia uprostred dvoch protikladov sa myslím prirovnáva k prázdnote: "Vytvorme najdokonalejšiu prázdnotu a zotrvajme v úplnom kľude", hovorí Tao-te-ťing. Táto myšlienka je neskôr rozpracovaná v Klasickej knihe o dokonalej prázdnote (autorom je Lie-c'). K dosiahnutiu prázdnoty (vnútorného vyrovnania) sa často používali pomocné meditačné a dychové cvičenia. Toto je zhrnuté i v nasledovnom pohľade na vec: Človek sa rodí v čistej nepoškvrnenej forme. Malé dieťa je bez strachu a akýchkoľvek zábran. Postupom času ho však kazí okolitý svet. Dieťa rastie a postupne sa stáva závislým na okolitých hodnotách, začína uprednostňovať niektoré veci pred inými, spoznáva strach, bolesť, smútok či hnev, ale i radosť, pohodlie či bohatstvo a jeho konanie je týmito faktormi ovplyvňované. Cieľom človeka by malo byť pokúsiť sa navrátiť k detskej prirodzenosti, bezstarostnosti a nezávislosti. Iba vtedy bude konať spontánne a v súlade s prírodou. Ja osobne som metódu vyprázdnenia vlastnej hlavy úspešne aplikoval počas prípravy na štátnice zo spoločného základu :-)